(Ne)dostatočná produkcia za socializmu

Viete si predstaviť, že by ste stáli v rade pred obchodom na nejakú úplne bežnú vec ?

No presne to ľudia často zažívali aj na území Československa v období pred Nežnou revolúciou. Dôvodom bola centrálne plánovaná ekonomika (príkazová ekonomika). Je to ekonomika, v ktorej odpoveď na otázky čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať dáva štát. Vláda, zastupujúca štát, robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Uplatňovala sa v ZSSR a jeho satelitoch (aj Československo) a stále sa uplatňuje napríklad v KĽDR. Vyznačuje sa práve tým, že nevyužíva všetky výrobné zdroje efektívne, a preto je v mnohých prípadoch nedostatková. 

A čo ľuďom presne chýbalo?

Napríklad toaletný papier, pre nás asi najviac samozrejmá vec. Práve jeho nedostatku sa týkala aj najväčšia kríza v roku 1988, ktorou sa musel zaoberať aj najvyšší stranícky orgán, ktorým bolo predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Tejto kríze neprospel ani požiar v Harmaneckých papierňach, ktoré boli dôležitou továrňou na toaletný papier. Nedalo sa s tým nič robiť, takže ľudia boli nútení využiť svoju kreativitu a nahrádzali „toaleťák“ napríklad nastrihanými prúžkami z novín. Po troch týždňoch akútnej krízy, sa ju štát rozhodol vyriešiť moderne, dovozom 3-tisíc ton toaletného papiera za 12 miliónov korún (400-tisíc eur) z Juhoslávie, Rakúska a neskôr aj z Číny.  

Hygienické vložky boli taktiež nedostatkovým tovarom a tie, ktoré poznáme dnes patrili k podpultovému predaju. Práve preto padali návrhy, aby sa vyrábali užšie, čím by sa značne ušetrilo. Ak ich náhodou niekde mali, hneď na ne ženy stáli v radoch. A dokonca aj muži, pretože v tých časoch to bol praktický darček pre každú ženu. Keď tento tovar nebolo zohnať, ľudia skupovali ako náhradu napríklad vatu. Moja mamka na to s úsmevom spomína „Pamätám si, ako nám prišla do schránky reklama, na ktorej bola nalepená vložka zadarmo. Večer sme sa s kamarátkami dohodli, že si ich pôjdeme povyťahovať zo schránok, aby sme nejaké mali.“

A samozrejme musím spomenúť mandarínky, ktoré spolu s banánmi aj pomarančmi neboli bežnou súčasťou obchodov. Toto ovocie sa dalo kúpiť len pred Vianocami a ľudia na neho čakali v rade aj niekoľko hodín. Niekedy sa stávalo, že bolo len na prídel aby ostalo každému. Exotické ovocie a elektronika sa síce na pult dostali, ale ich počet bol výrazne obmedzený. Buď si ich dokázal zaobstarať ten, kto prišiel ako prvý alebo ten, kto poznal predávajúceho. Ceny podpultových tovarov boli neraz omnoho vyššie, nezabúdajme na provízia pre predajcu.

Nemyslite si, že je to všetko. Chýbali aj rozdvojky, kečupy, jogurty, sójové omáčky, tenisové loptičky....a veľa ďalších vecí, pri ktorých si teraz ani nevieme predstaviť, že by tu neboli.

Ak vás to zaujalo, určite odporúčam toto video: https://www.youtube.com/watch?v=OyvJ3CaY3Yc

Zdroj fotografie: http://www.redakciar1.sk/2019/11/ceny-potravin-za-socializmu-dnes-alebo.html