Čo by sme bez nich robili?

Je nejaký produkt, typický výhradne pre Slovákov, na ktorý nedáte dopustiť? Mojou odpoveďou je Horalka. Máte aj vy ten svoj? Vybrali sme pre Vás šesť výrobkov, ktoré jednoducho musíte poznať a s veľkou pravdepodobnosťou boli aj odpoveďou na našu otázku. Tak čo, trafili sme sa? 


Horalka 

Tradičná receptúra vznikla už v roku 1965, čiže v roku 2020 oslávila svoju 65., pekné výročie, čo poviete? Na kedysi nenápadný obal sa začali pridávať farby a kvety Plesnivca, ktoré na ňom zostali až dodnes, len s dokonalejšou grafikou a tlačou. V roku 2009 pribudli aj tatranské štíty, ktoré sú národným symbolom Slovenska. Aj samotný názov HORAlky v sebe predsa skrýva hory 😊. 

  

 

Chrumky 

Takmer žiadna firma by neprežila na trhu bez reklamy a marketingového plánu, či prezentácie. Takmer. Práve arašidovým chrumkám v typickom obale od socialistických čias s modro-bielo-červenými prúžkami sa to darí a poznajú ho všetky generácie na Slovensku. Firma dokonca nemá ani webstránku alebo účet na sociálnych sieťach a do reklamy neinvestujú nič. To je teda unikátne, čo vy na to? 

 

Bon Pari  

Viete si predstaviť, že by cukríky boli hrboľaté a vedeli nepríjemne poškriabať? Bon Pari so svojím hladkým povrchom a priezračnosťou preto znamenali významnú zmenu, dalo by sa povedať revolúciu, v sfére cukríkov. Pracovníci cestovali až do Dánska a Švédska, aby sa naučili pracovné postupy, ktoré by im to dovoľovali a v roku 1977 mohli začať s výrobou. Pre každý výrobok je však dôležitý aj názov a tento znel už na vtedajšiu dobu veľmi netradične. Inšpiráciou bol práve Paríž, ktorý mal podnietiť názov Bon Paris, no ten sa neskôr skrátil do dnešnej podoby. Za viac ako štyri desaťročia pribudli nové príchute, no Bon Pari Original so svojimi typickými farbami a chuťami (višňa, slivka, marhuľa, jahoda, limetka, marakuja) a továrenským postupom, kedy sa kandytová zmes vylieva do vopred pripravených foriem, zostali. Viete koľko ale trvá, kým sa jeden takýto cukrík vyrobí? 40 minút, skoro ako jedna vyučovacia hodina. 

 

Pedro  

Celé Československo si od roku 1968 žuvačkami za jednu korunu mohlo dopriať aspoň kúsok Západu. Ružová žuvacia guma zabalená do červeného papierika s chlapcom a jeho sombrerom sa odvtedy stala neodmysliteľnou súčasťou sveta detí aj dospelých. Výroba sa začala v českej obci a podnik ročne vyrobil viac ako 800 ton žuvačiek, čo je približne 160 000 000 žuvačiek a len zlomok toho sa vyvážal do zahraničia. V roku 1992 sa však značka dostala do rúk Nestlé, firmy, ktorá sa zaoberá skôr čokoládovými výrobkami, a preto dva roky na to ukončila ich výrobu. Bol tu pokus o výrobu Pedrino, vernej napodobeniny, no neskôr značku odkúpila firma Candy Plus a vrátila Pedro do obchodov. Aj napriek tomu, že výroba sa presunula do Maroka, čo mnohí kritizujú, výrobca sa snaží zachovať pôvodnú chuť a receptúru. Sladí žuvačky cukrom a glukózovým sirupom, čo je dnes v tejto oblasti rarita. Ani to jej však neubralo na sláve a podľa výskumu agentúry NMS v Česku v roku 2014 poznalo túto značku až 91% opýtaných. Vcelku dobrý výsledok, čo poviete? 

 

Míša  

Usmievajúci sa medvedík a názov Míša sú neodlúčiteľnou súčasťou každého leta. Začal sa vyrábať v 60. rokoch ako biela tvarohovo-smotanová zmes s cukrom zmrazená v tvare kvádra a zabalená v pergamenovom papieri, ktorú ste si mohli kúpiť za korunu. Za zmenu sa vtedy vyrobilo asi len 1 000 kusov. Až v roku 1962 sa pridala kakaová poleva a stal sa z neho nanuk v pravom slova zmysle- na drievku. Stalo sa tak, keď putoval do priemyselnej výroby, čím sa zvýšila aj produkcia a to až na 200 000 kusov denne.
Do továrne môžete nahliadnuť aj krátkym videom od iDNES.cz tu https://tv.idnes.cz/domaci/misa-je-cesky-unikat-vyroba-legendarniho-nanuku.V160805_190132_ekonomikah_eli . Míša typický obsahom tvarohu (53%) je českou špecialitou a predáva sa výhradne v Česku a na Slovensku. Okrem klasického bieleho v chladiacich boxoch nájdeme aj rôzne ovocné verzie. Aby už bolo leto... 

 

JesenkaSalko, Piknik alebo Pikao? V každom prípade sladká maškrta. 

S produkciou Jesenky, ktorá získala svoj názov podľa miesta výroby, sa začalo už v roku 1959. Neskôr sa však produkcia presunula do Mliekarne Hlinsko, kde sa špecializovali na produkciu sladeného kondenzovaného mlieka, pričom tradícia siaha až do roku 1943. Etiketa plechoviek však svoj názov získala až na začiatku 70. Rokov. Výroba sa stále navyšovala a našla si svojich zákazníkov v Grécku, Nemecku, či v Senegale, Kamerune, Mauritánii a na Pobreží slonoviny (výrobky teda cestovali až do Afriky, dobrý výlet, čo?). Český herec Oldřich Nový má s Jesenkou, kondenzovaným sladeným mliekom v tube svoje vlastné zážitky, ktoré listom poslal až do samotnej Mliekárne. Pri jednej z dlhých porád si ku káve jednu Jesenku otváral, ale hrdlo tuby, čo sa vtedy stávalo, bolo upchaté stuhnutým tukom. Ako sa ho tak snažil sladkým mliekom pretlačiť, celý obsah tuby vyletel von a on postriekal niekoľkých svojich susedov. Našťastie došlo k náramnému smiech, a tak sa z nešťastnej udalosti stala úsmevná spomienka. Dnes sa už spôsob výroby zmodernizoval a šance na podobný incident sú mizivé, no receptúra a obľúbenosť Salka, Jesenky, či už Pikaa alebo Pikniku neklesli. 

 

Zdroj fotografie Salkohttps://jubeo.sk/lidl/-/tatra-salko-lzjhogh